Slovenský leadership

Vŕtalo mi v hlave a ešte stále vŕta, že čo sa Slovákovi páči na rôznych tých vodcoch a premiéroch a prezidentoch národa, alebo len nejakej spoločnosti, či firmy.  Dokedy moja pamäť siaha, tak sme vždy sympatizovali s pánmi, ktorí  nezjednocovali, ale rozdeľovali a väčšinou to boli páni, ktorí mali “gule” na to, aby s meravou tvárou, prípadne jemným úsmevom zapreli nos medzi očami.  Skrátka a dobre, na Slovensku sa väčšinou  rešektovaným  lídrom môže stať len “vajčák”.

Znesie nadávky, znesie intrigy a vždy sa rozhodne správne. Ak sa pomýli, tak sa to nejako polepí a ak sa pomýli niekto z jeho verných, tak sa to polepí a ešte aj zabetónuje.  Vie si zaviazať svojich podriadených, ktorí mu adekvátnou formou lezú do zadného telesného otvoru a on im potom necháva voľnú ruku pri svojich malých polepeniach a betónovaní problémov.

Pred dvoma mesiaci som sa stretol so zástupcom írskej firmy, ktorá má prevádzku na Slovensku a zase som sa dozvedel, že sme zaujímavý národ.  Došlo k takému nejakému stretu kultúr, lebo Íri išli na Slovensko s výrobnou technológiou bez technických výkresov a Slováci čakali len na to.  Keď  sa vo firme vyskytol nejaký problém, tak írsky management zadal len želaný výsledok a riešenie bolo na Slovákoch. Íri odleteli a keď dva týždne prileteli späť, tak dostali zoznam s navrhovanými riešeniami daného problému.  Íri sú majisti improvizácie, ale toto ich zaskočilo. Delegovali zodpovednosť, rozdelili úlohy, mali očakávania a celá vec sa im vrátila na stôl nevyriešená, ale prešpekulovaná do detailu.  Íri čakali riešenie, Slováci čakali, že nejaký Connor drbne po stole a poženie ich ako zduté kozy do roboty.

Prekvapujúco opačný príklad z politiky. Richard Sulík a jeho strana SaS.  Zázrak euro volieb, ktorý je ignorovaný, nakoľko narušuje vzorce a kalkulácie, platné na Slovensku posledných 15 rokov. Richard Sulík osobne rozhoduje o prijímaní nových členov do strany. Zdvihla sa vážna vlna diskusie o tom, že Sulík sa asi zbláznil, že je to nedemokratické, spochybňujú sa kritériá výberu. Ja si myslím, že je to počin hodný slušného a zodpovedného lídra, pretože osobným výberom členov strany sa stáva zodpovedným za ich konanie.  O pár rokov môže byť   SaS  súčasťou politického vzorca Slovenska, jej zástupcovia sa môžu objavovať na zodpovedných miestach a týmto výberom sa zaručuje, že  a/ nikto sa Sulíka nebude pýtať na riešenia  b/nikto nebude od Sulíka očakávať,  že bude lepiť a betónovať c/každý bude zodpovedať za svoju úlohu a prácu samostatne.

V krajine, kde sa sudcovia a policajti mojkajú s mafiánmi, kde je vláda a štátna správa plná agentov ŠTB a pomaly aj upratovačky vo vládnych objektoch musia dokladať koho volili, by sa mala podporovať samostatnosť  a vymáhať osobná zodpovednosť za svoje činy.

Tak nejako si o tých vajčákov koledujeme. Máme radi lídrov, ktorí rozhodujú o nás a za nás. Nám potom zostáva viac času na sťažnosti  a likvidovanie oponentov  “toho nášho vajčáka”.

Poznámka na záver:  Zo slovenskej politickej reality show poznáme príklady, keď členská základňa drží svojho vajčáka za gule a ten s tým nič nemôže robiť. Oni majú plné ruky práce, jeho to bolí, ale pre spoločné finančné dobro v tomto šťastnom zväzku zotrvávajú.