O čom sa rozprávajú muži

Zrejme sa stávam obeťou médií. Prečítam si článok a už mám chrobáka v hlave. Autori majú so mnou ľahkú robotu. Občas sa jedná o triviálne témy, miestami až o blbosti. Aj dnes. O čom sa rozprávajú muži, keď sú sami.

 

Znova jeden z tých internetových magazínov pre ženy a autorka sa vyjadruje k nášmu svetu. Chlapskému svetu. O čom vraj klábosíme, keď sme na pivku. Dovoľujem si odostrieť mystiku, ktorá ako jemný opar októbrovej hmly sťažuje videnie našich polovičiek.

 

V sobotu som bol s Robom na pivo. To sa tak vždy voláme, že „poď na jedno“ a nakoniec sa nalievame kávou a objednávame rôzne liguére. Naposledy nás skolil Praděd, ale to je iná story. Išli sme teda na pivo. Slniečko vysmiate a ja sa snažím spomenúť si, okrem počasia, o čom sme sa bavili. Téma číslo jedna sú naše nekonečné lásky – naše dcéry. Samozrejme, v zozname lások sú aj ich matky, ale dcéra ja dcéra a o ich dokonalý blahobyt dbáme. Z mojej Sofie sa stáva vážne malý človek, ktorý už má svoje záujmy a keby mala možnosť, tak ich prezentuje aj v Európskom parlamente. Robo má čerstvú Elenku, ktorá zatiaľ len spí, saje mliečko a plní plienky. Tak sme kecali o tom, akí sme tatúšovia a plánovali sme dovolenku s našimi dcérami, ktorá by mohla vyzerať ako „S tebou mně baví svět“ na slovenský spôsob.

 

Téma druhá – praktická. Predaj pozemkov v nemenovanej lokalite za nehorázne ceny. Klasická téma, ktorá vždy končí konštatovaním, že to, čo sa deje doma, nie je normálne. Do politiky nikdy nejdeme, nakoľko obaja čítame rovnaké noviny a nemá zmysel sa baviť o totálnych hlúpostiach. Meter štvorcový za 1500,- Sk  ”bez inžinierskych sietí za dedinou”  tiež nepotrebuje komentár. 

 

Ďalšou veľmi častou a typickou témou stretnutí „veľkej trojky“ – Róbert, Štefan a ja – je jedlo, ktoré momentálne jeme a nápoj, ktorý momentálne pijeme. V sobotu som mimoriadne vysoko ohodnotil osviežujúci sorbet a cafe latte, všetko absolútne fantasticky naservírované. Na druhú stranu ma išlo rozhodiť, keď sa k vedľajšiemu stolu usadili írski znalci vína… Priemerný slovenský konzument vie o vínach viac ako priemerný írsky znalec a nemá ani z polovice takú potrebu sa predvádzať. Téma z toho prameniaca – zodpovednosť reštauratéra (nie reštaurátora ) za vzdelávanie návštevníkov svojho podniku. Keby bol s nami Štefan, tak zhodnotí aj výzor dám pri vedľajšom stole. Mne v Írsku stačí jeden pohľad na ruky a som väčšinou bez slov. Pekná Írka, dobre oblečená, so špinou za nechtami. Napľujte na Dámu s hranostajom a je koniec elegancii.

 

Tradične sme nemohli vynechať pár sms Štefanovi, na ktorého si vždy spomenieme. Štefanko je na Slovensku, my v Írsku. Štefan je vďačná téma, lebo ho pokladáme za zázrak a žiarivý príklad personálneho rastu a pracovitosti. Z chlapca, čo začínal hrávať diskotéky v miestnej krčme na „kazeťákoch“ sa stal pán DJ, ktorý má meno a pekne rozbehnutú kariéru nielen v hudobnom, ale aj televíznom biznise.  Hlavne má vkus na hudbu a vždy keď pošle nejaký link, tak to stojí za to. Klasicky si na neho pripijeme. Aj s tým Pradědom to tak bolo. Popíjame a spomíname na spoločné zážitky alias “staré časy”. Vymeníme si pár sms, oni si tiež na mňa spomenú, keď na Slovensku zapíjajú klobásku dobrým vínom.

 

100 rokov sme sa už nestretli všetci traja a na Slovensku, takže toto leto je v pláne nejaká vážne dobrá večera. Hádam sa aj Zolík pripojí, ale on je teraz manažér a má na starosti samé vážne veci. Naše polovičky riešia, že o čom sa bavíme, keď sa stretneme. Neriešte to. Nie je čo.