Vrtule a červená kniha ohrozených druhov

Neustále v nej pribúdajú nové druhy, dôvodom ich ohrozenia a zániku je väčšinou človek. Rozpíname sa, ľudská populácia rastie, zvieratá a rastliny vymierajú,  ale občas sa skutočne zdá, že nemáme inú možnosť. Musíme a chceme prežiť.

Dnes som strávil deň nad veternými elektrárňami.  Kto a kde  ich vyrába, koľko to stojí a aké to má dopady na okolité prostredie. V súčasnej energetickej situácii nemáme moc na výber a musíme ísť tam, kam nás príroda pustí a svojim spôsobom aj tlačí. Obnoviteľné a udržateľné zdroje  energie.  Veterné elektrárne sú jednými z nich.

Je celkom zaujímavé, ako sa k tejto technológií  stavajú štáty, ich vlastné  energetické spoločnosti a potom aj samotná verejnosť, ktorá pod takouto vrtuľou, alebo celým lesom vrtúľ, bude žiť.  Desiatky štúdií, ktoré si v mnohom protirečia, ale v jednom sa absolútne zhodujú. Efektivita veterných turbín je vysoká a dokonca aj v Írsku sa začínajú objavovať dosť progresívne projkety.  Verejnosť je proti, eko aktivisti maju penu okolo úst a developeri sa schovávajú za energetickú sebestačnosť.  Na koho strane je pravda…

Diametrálne odlišnosti sú v dostupných údajoch o vplyve turbín na životné prostredie a organizmy v ňom žijúce.  Nech sa tvárime akokoľvek, tak z pohľadu enviromentálneho neznamenáme nič viac ako napriklad  mucha.  Rôznia sa údaje o tom, ako blízko k veternej turbíne môže stáť obytná zóna, aby človiečikovia nemali bolesti hlavy, prípadne, aby z rytmických zábleskov slnka, ktoré sa odráža od rotujúcich lopatiek turbíny, nedostali nejaký epileptický záchvat.  Určite “najzábavnejším” efektom, ktorý vie veterná turbína vytvoriť,  je vrhanie kusov ľadu do okolitého prostredia, keď na lopatkách počas mrazivej a bezveternej noci nejaký pribudne.  Toto všetko sa dá pragmaticky ošetriť  technickými prostriedkymi a stavebnými  reguláciami.  Človek sa ochráni.

Zamrazilo ma až pri čítaní textu, ktorý hovoril o tom, že v okolí veterných turbín sa často nachádzajú desiatky mŕtvych netopierov.  Každému to bolo pripadalo zvláštne, nakoľko zo školy všetci vedia, že netopier v noci muchu uloví vďaka dokonalému echo sonaru, takže obletieť nejakú 10 metrovú lopatku veternej turbíny je pre neho hračka.  Páni vedci dumali a skúmali, až zistili, že netopiere nájdené v blízkosti veterných turbín majú potrhané pľúca a žiadne známky nárazu do pevného predmetu. Konečný verdikt  znie,  že lopatky  turbín svojim pohabom  vytvárajú oblasti s podtlakom a ten trhá citlivé pľúca netopierov.

Na Slovensku máme ideálne podmienky na to, aby sme využívali slnko, vietor a všetko, čo nám príroda nadelila.  Napriek tomu sa bránime.  Myslím, že ľudia by sa mali prispôsobiť a zmieriť sa s tým, že v mene tepla, svetla a aspoň čiastočnej energetickej nezávislosti budeme musieť niečo obetovať.  Pekný výhľad z okna, kus zeme na dedovej roli, netopiere.  Nech sa človek zachráni.